Takmer bez povšimnutia médii včera prišla informácia, že Európska komisia má konečne svoj akčný plán boja proti dezinformáciám. Ten je orientovaný najmä k eurovoľbám.

Kedže už mám nejaké tie šediny, tak som si včera zažil malé deja vu. Zrazu som mal pred očami Jana Fojtíka z KSČ. Pre tých, ktorí nevedia o koho sa jedná, bol to posledný ideológ Komunistickej strany Československa. Aj on vymýšľal “akčné plány” na boj s dezinformáciami.

V roku 1973, keď naplno odštartovala normalizácia mal Fojtík hlavný referát na jednaní Ústredného Výboru Komunistickej strany Československa o výchove a ideologickom zabezpečení mladej generácie. Tým predznamenal celú indoktrináciu Husárových detí.

Niečo podobné som si zažil včera, keď súdružka Mogheriniová vypustila túto vetu:

„V zdravej demokracii prebieha otvorená, slobodná a spravodlivá verejná diskusia. Je našou povinnosťou chrániť tento priestor a nikomu nedovoliť, aby šíril dezinformácie, ktoré podnecujú nenávisť, nezhody a nedôveru v demokraciu. Ako Európska únia sme sa rozhodli konať spoločne a posilniť našu odpoveď, presadzovať naše zásady a zvyšovať odolnosť našich spoločností tak v rámci našich hraníc, ako aj v našom susedstve. To je európsky spôsob reagovania na jednu z hlavných výziev našich čias.“ 

Slovo súdružka som použil zámerne. Je totiž verejným tajomstvom, že ako pätnásť ročná vstúpila do Komunistickej strany Talianska. Keď pochopila, že byť komunistkou nie je to najlepšie ako si vyriešiť kariéru, prestúpila k “demokratickej ľavici”.

Mogherini je presne prototyp normalizačného cynického nomenklatúrneho kádra, ktoré sme mali možnosť zažiť v stredoeurópskom priestore na tisíce. Takýto ľudia sú predovšetkým kariérni konjunkturalisti. Preto neprekvapuje, že práve ona uvádza do života “akčný plán EÚ na boj proti dezinformáciám”.

Európa nepotrebuje bojovať s dezinformáciami. Sloboda slova buď je, a je absolútna, alebo nie je. Tým, že umlčíme európske protestné hlasy a “vypneme ich”, demokraciu a svetlé zajtrajšky nevybudujeme. Rušičky tu boli aj pred tridsiatimi rokmi a nepomohlo.

Rozumiem tomu, že globalistov v EÚ pri pohľade na možné výsledky eurovolieb chytá panika. Majú sa čoho báť. Ich doba sa totiž kráti.