Potravinová sebestačnosť musí byť bezpečnostnou otázkou

9. januára 2019, Peter Sokol, Politické dianie

Pýtate sa, prečo si to myslím? Odpoveď je jasná. Pretože schopnosť krajiny plniť v rámci širšej obrannej stratégie v prípade vonkajšieho ohrozenia aj funkcie potravinovej sebestačnosti je bez pochýb otázkou bezpečnosti. Naša závislosť na dovoze potravín je alarmujúca a v neistých časoch, ktoré už Európa zažíva, nás robí zraniteľnou. Pomôžem si údajmi ekonóma Marcela Klimeka, ktorý pred pár rokmi všetky štatistiky o potravinovej sebestačnosti spracoval. S výnimkou Írska neexistuje v EÚ krajina s vyšším podielom vidieckeho obyvateľstva,     pre ktorú by poľnohospodárstvo malo mať väčšiu prioritu ako Slovensko. Kým vo fungujúcich ekonomikách, akými sú napríklad Nemecko, Rakúsko, Holandsko či Británia,  je nezamestnanosť na vidieku takmer neznámy pojem (okolo 5%), na Slovensku je to presne naopak. Nezamestnanosť sa koncentruje na vidieku aj do 20%. Slovenská republika bola pred štvrťstoročím potravinovo sebestačná krajina, ale dnes dovážame potraviny za viac ako 1 miliardu eur ročne, čo predstavuje takmer 200 eur na obyvateľa Slovenska. V krajinách EÚ (pôvodná EÚ-15) klesla zamestnanosť v agrosektore za uplynulých 20 rokov  o tretinu, Slovensko prišlo v rovnakom období až o tri štvrtiny (o 73%) pracovných miest v poľnohospodárstve. Ak toto nie sú fakty, ktoré nás robia bezpečnostne zraniteľnými, tak potom už neviem.

Paradoxom súčasnej smutnej reality je, že slovenský vidiek v sebe skrýva potenciál 100 000 pracovných miest. Ak by sa spojil pohľad, že náš vidiek je bezpečnostnou otázkou pre Slovensko s úsilím ponúknuť mladým ľuďom realistickú víziu vlastnej budúcnosti pre ich rodiny a život, dokázali by sme kombináciou týchto dvoch prístupov zvrátiť úpadok v slovenskom poľnohospodárstve a naštartovali cestu k potravinovej sebestačnosti.  Avšak, čo je najdôležitejšie vzťahom k pôde a k našej krajine, by sa zmenilo aj myslenie ľudí. Slovenská otázka by tak pre budúce generácie bola niečo, čo je súčasťou ich každodenného života, niečo, k čomu majú hmatateľnú citovú väzbu. A možno aj preto v istej časti elít na Slovensku, ktoré sú naladené globalisticky, je jednoduchšie urobiť zo Slovenska odpadkový kôš, ktorý sa vďaka závislosti na iných ľahšie ovláda. Bol by som rád, keby som sa v predchádzajúcej vete do budúcna mýlil.