Peter Sokol a jeho pohľad na politické dianie

Progresívna liberálna elita si maľuje svoje politické projekty len za účelom prevzatia moci, bez toho aby musela zažívať realitu každodenného boja o holé prežitie obyčajných ľudí.

Napokon boli sme svedkami toho aj dnes, najmä tí, ktorí sledovali debatu na TA3 a stret Trubana (Progresívne Slovensko) a Tomáša (Smer-SD).

Konzervatívne a realistické videnie sveta a praktická politika príčetných ľudí, musí dostať novú dynamiku aby sme vedeli čeliť úspešnej manipulácii verejnej mienky s masívnou podporou väčšiny médii zaľúbených  do nových, tentokrát progresívnych a liberálnych mesiášov.

Konflikt medzi úspešnou časťou mladých mestských elít a zbytkom krajiny sa vyostruje a hrozí radikalizáciou nastávajúceho politického zápasu o podiel na moci v postficovskej ére.

V zápase o holé prežitie sa predseda Smeru vráti k osvedčenému štýlu politiky konfrontácie a hľadania nepriateľa.

Politické projekty typu “Kiskova strana”, či Harabinova partička “Harabinovci “, len v plnej nahote odhaľujú bezobsažnosť slovenskej politiky, postavenej na arogantnej vôli k moci.

Populistické hnutia typu Matovič či Kollár vyčerpali svoj potenciál a už nemajú hodnotovo a ani personálne čo ponúknuť.

Reálna politika reprezentovaná reálnou hodnotovou politickou stranou má šancu na úspech ak celý svoj potenciál sústredí na zvýšenie kvality života a životnej úrovne ľudí čo často musia mať i dve zamestnania, aby vedeli splácať hypotéku, či úplatok za lekára alebo miesto v starobinci.

Jednoducho prichádza čas umiernenej kultivovanej národnej strany so silnými sociálno – zdravotníckymi témami.

Úplne čítankovým príklad bezobsažnosti politiky na Slovensku, je proces vzniku tzv. Kiskovej strany.

Strana, ktorá nemá známy program, členov, právne ani neexistuje, sa cez „pokútnych vyvolávačov dažďa“ dostáva do prieskumov verejnej mienky s cieľom vzbudzovať emócie a očakávania. Média a prieskumné agentúry sa tak priamo podieľajú  – samozrejme za peniaze, na tomto procese. Stali sa súčasťou a nástrojom politického zápasu. Dnes robia iba jednostrannú nadprácu namiesto toho, aby kládli Kiskovi nástojčivé otázky na vysvetlenie jeho vlastných káuz. Tie už úpenlivo mažú z jeho príbehu pri uvádzaní Kiskovych súkmeňovcov do politického života.

Strany bez reálneho členstva – ešte aj podpisy potrebné na vznik a registráciu zabezpečujú agentúrami. Politika  tak stráca svoju demokratickú legitimitu.

Politický zápas, tak prestáva byť zápasom ideí o čo najlepšiu správu krajiny a budúcnosť jej občanov, ale redukuje sa len na čo najväčší podiel na moci po voľbách. Ba horšie iba sprostredkovaným naplnením mocenskej ambície nových technologických oligarchov a zahraničných donorov.

Vrátiť politike miesto v spoločnosti, ktoré jej prináleží a nastaviť férové pravidlá politického zápasu, je jedna z najdôležitejších úloh pre zdravý a demokratický rozvoj spoločnosti. Cesta k tomu môže byť aj cez zmenu volebného systému a rozdelenie Slovenska na 4 alebo 8 volebných obvodov.

Nadchádzajúce voľby tak budú zápasom so skutočným zlom. So zlom v podobe marketingovej nepolitickej politiky.

Po tridsiatich rokoch od novembra 1989 tak ideme zápasiť o samú podstatu parlamentnej demokracie a legitimity moci.

Len dvíham varovný prst! Aj dnes sme mali možnosť vidieť vajatanie na štýl: nové tváre, nové tváre – žiadny názor.

To je tá sľubovaná zmena?