Peter Sokol a jeho pohľad na politické dianie

Normálny človek by si myslel, že Nežná revolúcia znamenala nástup kapitalizmu, no podľa  vyjadrenia druhého najvyššieho ústavného činiteľa na Slovensku to tak nebolo. Zdá sa vám to absurdné? Nie je to jediná vec z batôžka absurdít, ktoré si na Slovensku za posledné týždne zažívame.

Smer rozohral hru o svojho prezidentského kandidáta takým spôsobom, dovolím si tvrdiť, že napokon už ani on netuší, kto ním nakoniec bude. A do toho ten Globálny migračný pakt OSN.

Smer hovorí, že by Lajčáka bral za kandidáta na prezidenta, aj keď ten hrozí demisiou pri migračnom pakte. Zároveň by Smer bral za kandidáta aj Kubiša, ktorý hovorí, že ho vyzývajú rôzne osobnosti a Blanár zo Smeru hovorí, že by bol Kubiš prijateľným kandidátom pre Smer. Ak tomu nerozumiete, nie ste jediní na Slovensku.

Ak vám to nestačí, stačí sa pozrieť na výroky Miroslava Lajčáka v roku 2015 pri migračnej kríze a  jeho kandidatúre na generálneho tajomníka OSN. Žiadne nezhody so Smerom nenájdete. Miroslav Lajčák patril k najtvrdším kritikom migračných kvót.

Rozohratá hra Smeru o prezidentského kandidáta traumatizuje Slovensko už niekoľko týždňov. Ukazuje však dve veci. Po prvé personálne zúfalstvo najsilnejšej politickej strany, ktorá sa touto hrou defintívne vydala na cestu HZDS a SDKÚ. Po druhé Smer nám odkazuje  že politika nie je služba verejnosti a jeho vlastné mocenské partikulárne záujmy jednotlivcov v Smere sú viac ako obyčajný človek na Slovensku.

Miroslav Lajčák slúži iba sebe, Smer slúži iba k vlastnému prežitiu a začína pripomínať hada ktorý si požiera vlastný chvost. Navyše Smer hrá v prezidentskej kanidatúre Lajčákom aj Kubišom súčasne.

V tomto momente platí ešte jedna vec. Ak sa toho Miroslav Lajčák zúčastňuje vedome a aktívne, mal by odstúpiť okamžite, pretože zo Slovenska si robí dobrý deň a čaká, že mu to tu všetci zožerieme aj s navijákom.